Nič sme nevideli, bolo to naozaj nebezpečné
Piaty štart medzi juhomoravskými vinicami v Hustopečiach premenila posádka Tomáš Kukučka a Peter Vejačka na svoj najlepší tunajší výsledok.
Kraj vinnej révy síce provokuje k inému druhu návštevy, no rozpálená Pálava každoročne začiatkom leta hostí rešpektovanú automobilovú súťaž. Do Hustopečí sa už po sedemnástykrát zliezla celá slovenská i česká súťažná elita, aby bojovala o body nielen do domácich majstrákov, ale aj o body do Zóny strednej Európy.
Kukučka s Vejačkom vlani získali zónový titul a v tomto roku sa chcú pokúsiť o obhajobu. Štart na Hustopečiach preto nemohli vynechať.
„Je to náš piaty štart na tunajšej trati,“ skonštatoval pred štartom Tomáš Kukučka. „Charakter tratí poznáme a vieme do čoho ideme. V zásade sú stále rovnaké, len s malými obmenami. Šotolinu mám rád. Očakávame ďalší krásny súboj s Vlastom Majerčákom a dúfame, že sa nám podarí dostať čo najvyššie v absolútnom poradí, aby sme mohli zobrať čo najviac bodov do MSR, ale aj do CEZ.“
Súťaž štartovala v piatok podvečer a na posádky čakala náročná noc. „Prvá etapa pre nás začala celkom dobre, kým sa nezačalo prášiť. Čakali sme, že usporiadatelia dajú na nočnú sekciu rozostupy po dve minúty. Nestalo sa, a bolo to naozaj náročné.
Podľa mňa priam nebezpečné! Musím sa priznať, že sa bál a tie úseky som radšej „predal“. V tme a prachu svetlomety vytvorili hmlu cez ktorú nebolo nič vidieť. Nemalo zmysel riskovať a nocovať v lese. Zvolili sme radšej istotu,“ opisoval úprimne zlomové momenty úvodnej etapy Kukučka.
Okrem prvého vozidla na trati sa s týmto problémom vytrápili prakticky všetky posádky a trochu to asi pošramotilo dobrú povesť súťaže. Prvý súťažný deň tak posádka dokončila na siedmom mieste v rámci MSR a až 21. mieste v absolútnom poradí. „Vieme, že druhá etapa nám bude sedieť lepšie,“ nestrácal optimizmus pilot Mitsubishi Lancer evo VI, triedy 11.
V sobotu bolo síce ešte teplejšie, ako v piatok, ale už sa tak neprášilo a viditeľnosť bola dobrá. Navyše chvíľami sa jazdilo do kopca, čo vyhovovalo silnému „myšiakovi“. „Dnes sa nepráši a vieme sa do toho oprieť. Neštartujeme tu prvýkrát a rozpis nám dobre sedí. Po trati letíme. Akurát chudák Peťo trpí. Verím však, že to už nejako dobojujeme,“ približoval dianie v kokpite Kukučka.
Spolujazdec Peťo Vejačka mal totiž krátko pred súťažou pracovný úraz a bolestivo si narazil rebrá. Tvrdá súťažná sedačka je však nekompromisná a Peťo si to statočne odtrpel.
Až do záveru prvej sekcie druhého súťažného dňa sa statočne držala aj technika. Na RS9 však začalo servo „zavíjať“ a prišli obavy. „V servise sme zistili, že máme prerazený chladič na serve. Chlapci ho museli vymontovať a zvyšok dojazdíme už bez chladiča. Dúfame, že to vydrží, lebo by bola škoda prísť o pekný výsledok,“ uvažoval tesne pred odchodom do poslednej sekcie Kuko.
Posádka za v sobotu zlepšovala každým úsekom a aj „myšiak“ ich v tom podržal. V cieli druhej etapy sa Kukučka s Vejačkom pretlačili až na 14. miesto v absolútnom poradí, čo znamenalo štvrté miesto v rámci CEZ2, druhé v triede 11 a piate miesto do slovenského šampionátu.
„Uff, servo vydržalo,“ smial sa svojim typickým úsmevom pohoďák Tomáš v cieli. „Veľká vďaka za to patrí našim mechanikom, ktorí to stihli opraviť na poslednú chvíľu. Do poslednej sekcie sme vpredu obuli nové gumy a zabojovali sme. Vedeli sme, že dnešné úseky nám sedia a podarilo sa nám vyjazdiť pekný výsledok. Súťaž bola krásna.
Škoda len toho včerajška, kde to bolo naozaj nebezpečné. Ísť len v minútových intervaloch je za takýchto podmienok zbytočným rizikom. Našťastie sa nikomu nič nestalo. Musím poďakovať za hrdinský výkon môjmu spolujazdcovi, ktorý si to odtrpel. Vďaka patrí aj celému nášmu tímu a zázemiu, bez ktorého to nejde.“
Peťo Vejačka bude mať teraz chvíľu na zotavenie, pretože posádka má v pláne vyštartovať najbližšie až na augustovom podniku v Rzeszowe, kde pokračuje slovenský šampionát ďalším kolom.
Ľuboš Kašický
