Cieľom bolo vyhrať Zónu, a to sa podarilo
Prvé body a prvé víťazstvo v tejto sezóne si červeno-biela „Mášenka“ Tomáša Kukučku vezie z domácej súťaže pod Tatrami.
Odhadnúť tatranské počasie býva neraz tvrdým orieškom aj pre skutočných Tatrancov. Svoje by nám o tom vedel isto povedať aj Tomáš Kukučka, ktorý už roky pod Tatrami býva. No ani to mu tento rok nepomohlo pri štarte na 53. ročníku slávnej Rallye Tatry, ktorá bola tretím podnikom slovenskej národnej sezóny automobilových súťaží (MMSR).
„Z pracovných dôvodov sme vynechali štart na Kopnej a mysleli si, že budeme mať aspoň viacej času na opravu spojky, ktorá nás pripravila o body tesne pred cieľom v Moldave. Lenže ako to už býva, náhradné diely meškali a my sme to zasa museli robiť na poslednú chvíľu. Auto sme dokončili až vo štvrtok pred štartom,“ smeje sa úprimne Tomáš Kukučka. Zároveň však prezrádza, že so spojkou zrepasovali aj prevodovku a dôsledne „Mášenku“ Lancer Evo VI preverili celú. „Piatkový shakedown sme potom využili na skúšku funkčnosti.“
Zo svojimi kilometrami a skúsenosťami patrí dvojica Tomáš Kukučka a Peter Vejačka medzi najostrieľanejšie v štartovom poli a ich štarty sú medzi divákmi obľúbené. Nemohli preto chýbať ani na súťažnom prológu, ktorým je už roky mestský večerný okruh na predmestí Popradu.
„Netajím sa tým, že ja mestský okruh nemám veľmi v láske. Chápem však, že to jazdíme pre divákov a preto sa aj ja snažím, aby si to užili. „Mášenku“ sme sviatočne obuli do starých slickov a vyzvŕtali sme ju pomedzi zvodidlá,“ žmurká jedným okom huncút „Kuko“.
Napokon, veď v piatok nešlo o veľa a naostro sa nabíjalo až v sobotu ráno. „Obuli sme nové stredné slicky, čo si myslím bola ideálna voľba. Hneď úvodná ereska nám sadla a piatym časom sme sa posúvali dopredu. V tomto tempe sme sa snažili pokračovať, no druhý úsek nám nesedel.
„Mášenka“ je väčšia a ťažšia, ako moderné autá a tak do tých retardérov zatáčala komótnejšie. Na Ordzovanoch 2 sme si opäť vylepšili chuť piatym miestom absolútne, no pred RS5 spadol dážď a my sme nemali čo prezuť. Došmýkali sme sa teda do cieľa trochu divokejším štýlom,“ popísal okolnosti na prvej sekcii súťaže populárny Kukučka.
Po preskupení a krátkom servise však „radosti“ začínali odznova. „Optimisticky som si myslel, že pršať nebude a obuli sme tvrdé slicky!? Našťastie ma mechanici presvedčili, aby som vzal do rezervy dve mokré gumy. Išli sa tri merané úseky a pred každým sme prezúvali. Najprv na mokro, potom na sucho a znova na mokro. A samozrejme za dažďa. Bol to skutočný „očistec v daždi“,“ dvíha oči k oblohe naturalizovaný Tatranec, ktorý mokré pneumatiky využil dopredu, no na zadnej náprave musel nechať tvrdé slicky. „Brutálne to ustreľovalo. Mali sme asi 2-3 vážne „krízovky“, no našťastie sme to ustáli a došli do cieľa bez poškodenia.“
„Mášenka“ prezlečená za Mäkinena nakoniec došla do cieľa na ôsmom mieste v absolútnom poradí a radovala sa z víťazstva v Triede 11. „Pre nás je však najdôležitejšie, že sme vyhrali Zónu (CEZ2), pretože sme sa rozhodli sústrediť na tento šampionát. Dve súťaže CEZ sa jazdia aj v našom „majstráku“ a dve ďalšie by sme si radi zajazdili v lete aj za hranicami,“ prezrádza mladý štyridsiatnik, ktorý svoj štart pod Tatrami uzatvára týmito slovami.
„Aj napriek vrtkavému počasiu to bola krásna súťaž. Vďaka za to usporiadateľom aj mestu Poprad a mestu Vysoké Tatry. Spolu s „Vejom“, ktorému ďakujem za vždy spoľahlivý diktát a pohodu v kokpite, sme si to naozaj vychutnávali. Veľká vďaka znova našim kamarátom mechanikom Dominovi, Maťovi a Šaňovi bez ktorých by sme to nedali. Teším sa, že sme skvelá partia a môžeme si to spoločne užívať.“
PR
Ľuboš Kašický