Patrik Magyar je so sezónou spokojný
Dva tituly v triede, titul v „dvojkolkách“ MSR a titul najlepšieho juniora hneď v premiérovej sezóne vo „veľkom majstráku“ vybojovala talentovaná nádej slovenského autošportu Patrik Magyar, ktorého na sedadle co-pilota skvele vedie Adriana Marinecová.
To, že patrí k novej nastupujúcej generácii, ktorá sa začína hlásiť o slovo, ukazuje Patrik Magyar v ostatných sezónach veľmi presvedčivo. Veď v sezóne 2022 už pri debute v Slovenskom pohári vyjazdil absolútne tretie miesto a vlani SRP s prehľadom vyhral. Sezóna 2024 bola tak logickým posunom do „veľkého majstráku“, kde 25-ročný Košičan znova nesklamal.
„Ešte v závere minulého roka som si otestoval Ford Fiestu Rally4 a rozhodli sme sa, že s ňou nastúpime do majstráku,“ začína bilancovanie premiérovej sezóny v Majstrovstvách Slovenska nádejný pretekár. „Pripravovali sme sa veľmi zodpovedne. Úzko sme spolupracovali s M-Sportom a využili každú príležitosť na testovanie. Plán na sezónu 2024 bol absolvovať kompletný program Medzinárodných majstrovstiev Slovenska a nazbierať čo najviac skúseností.“
Úvodný podnik sezóny MMSR v Kopnej bol tak pre mladého pretekára nielen debutom v národnom šampionáte, ale zároveň aj prvým štartom v zahraničí. „Nikdy predtým som takúto súťaž nezažil,“ zdôveruje sa Paťo. „Skvelá atmosféra a množstvo áut na štarte mi pripadalo, akoby som štartoval na majstrovstvách sveta. Mal som radosť a rešpekt zároveň. Veď to bol prvý štart na novej technike a na najvyššej národnej úrovni. Aj vďaka Aďke som dokázal zvládnuť všetky tie emócie a doviezli sme pekný výsledok (pozn. druhé miesto v triede), ktorý nás nakopol do sezóny.“
Povzbudený zážitkami zo Slušovíc sa Patrik Magyar vyslovene tešil na obľúbenú súťaž pod Tatrami. „Zbožňujem tento mestský okruh, tu atmosféru. Doteraz sa mi tam vždy darilo,“ vraví pretekár tímu Lemagy Racing, ktorý to potvrdil aj tohtoročným výsledkom, keď bol najrýchlejšou „dvojkolkou“ a víťazom triedy. „Auto bolo perfektne vyladené a trate nám sadli.“
Sezóna však nebola len o úspechoch. Na treťom podniku v Prešove sa posádka Patrik Magyar a Adriana Marinecová musela vyrovnať s nezdarom. „Na Prešov teda nezabudnem,“ krúti hlavou Paťo Magyar. „Hneď na štarte do prvej eresky sme mali problém. Tesne predtým, ako sme mali vyraziť preplo auto do núdzového režimu a nedarilo sa mi zapnúť štart program. Až po prvý retardér sme išli v núdzovom režime.
Prekvapivo sme však veľa nestrácali a v 2WD sme boli tesne druhí. Na druhom úseku nám však strihlo poloos a takto sme museli dôjsť celú sekciu, pretože servis bol až po RS4. Následne sme zistili, že je to strihnuté tak, že by sme museli vybrať prevodovku a to by sme už časovo nestihli. Neostávalo nič iné, než zo súťaže odstúpiť.“
Po nevydarenom Prešove sa košická posádka chcela zahojiť na domácej súťaži, ktorá oslavovala jubilejný 50-ty ročník. „Domáce preteky zbožňujem. Už vlani som tu vyhral SRP a tento rok sa mi podarilo vyhrať triedu aj „dvojkolky“. Nebudem skrývať, že dobre poznám miestne trate a užívam si ich. Navyše usporiadatelia konečne znova zaradili aj mestský okruh a preto to bola ešte väčšia zábava. Plným bodovým zápisom po obidva súťažné dni sme si výrazne polepšili aj v priebežnom poradí a do Poľska sme cestovali v dobrej nálade,“ dodáva košický pretekár.
Rzeszow sa v ostatných ročníkoch stal pravidelnou súčasťou slovenského kalendára a jeho dva ostré súťažné dni mohli výrazne prehovoriť do bodových tabuliek. „Ešte nikdy som nezažil toľko divákov na štartovej rampe. Niečo neskutočné, ako tam ľudia žijú športom. Všetkých nás to nabíjalo energiou,“ usmieva sa pri spomienke ešte teraz Paťo. „Upozorňovali ma však, že prvý štart na poľských tratiach býva náročný. Treba si zvyknúť na tie ich úzke rýchle cesty. Pred súťažou sme preto nemali veľké oči.
Cieľom bolo dôjsť a nazbierať skúsenosti, a nejaké body. Prvý deň sa nám to podarilo splniť, no na druhý deň nám zlyhali brzdy a havarovali sme na treťom úseku.“ Pre mladého Košičana to bola najhoršia skúsenosť v tejto sezóne a chvíľu trvalo, kým sa z nej zotavil. „Aďka bola našťastie v poriadku, no ja som mal slabší otras mozgu. Prekvapením pre mňa bolo, že som potreboval nejaký čas, kým som to zo seba otriasol a znova začal autu dôverovať. Mozog to potreboval spracovať,“ prezrádza Patrik Magyar.
Tímu nahrávalo, že do ďalšej súťaže v Dobšinej bol mesiac čas a auto sa podarilo opraviť. „Poliaci vymenili polovicu auta, no všetko sa stihlo a na predposlednú súťaž sezóny sme už boli znova pripravení. Akurát mne ešte chvíľu trvalo, kým som postupne znova nadobudol istotu,“ pripomína si Paťo. „Na Gemeri pršalo. Mokré podmienky mám však rád a ku koncu súťaže som si už celkom veril. Získané body nám stačili na potvrdenie oboch titulov v Triede 6, no pred poslednou súťažou na Liptove bola stále otvorená šanca na titul v dvojkolkách v MSR.“
Liptáci vlani pripravili skvelé finále SRP a tento rok dostali premiérovo príležitosť dokázať to aj vo „veľkom majstráku“. A znova nesklamali. „Pokojne môžem povedať, že to boli azda najlepšie pripravené preteky sezóny. Všetko klapalo, ako má a užili sme si trate aj atmosféru,“ nešetrí chválou ani košický pretekár. „Pred súťažou som si nechcel pripustiť žiadny tlak. V podstate Kamil (Švec) už mal titul v dvojkolkách MMSR a poraziť som ho mohol len v 2WD MSR.
Otvorený bol ešte súboj s Jakubom (Jačišinom) o najlepšieho juniora. Začali sme preto opatrnejšie. Z rána bolo chladno a šmýkalo sa. Postupne sme však chytili tempo nakoniec sme vyhrali aj v triede, aj v dvojkolkách, čím sme vybojovali titul 2WD MSR aj „juniorku“.“
A ako Patrik Magyar hodnotí svoju premiérovú sezónu v Medzinárodných majstrovstvách Slovenska? „Myslím si, že viac sme si želať ani nemohli. Bola to náročná, no veľmi povzbudivá sezóna. Ustáli sme poruchy, havárie aj víťazstvá a nakoniec boli z toho majstrovské tituly. Je to náš spoločný výsledok, lebo stále vravím, že len tridsať percent výsledku robí pretekár, tridsať spolujazdec, tridsať auto a zvyšných desať je o šťastí.
A to sme myslím mali tiež, tak sme za to vďační. Ďakujem najlepšej spolujazdkyni na svete, Aďke za pohodu a istotu, ktorú nám dáva v kokpite. Ďakujem Petrovi Danielisovi za jeho rady a oporu. A rovnako tak ďakujem celému tímu za výbornú prácu počas celej sezóny. Zabudnúť nemôžem ani na rodinu, partnerov a fanúšikov. Všetci ste úžasní a veľmi vám ďakujem za podporu,“ dodáva 25-ročný pretekár.
PR
Ľuboš Kašický