Keď skutky naplnia sny
Sezóna 2026 sa pre mladého pretekára Patrika Botta stáva míľnikom v jeho súťažnej kariére. Po Rallyškole v Moldave absolvoval na slávnej Rallye Tatry debut v Slovenskom Rally Pohári.
Nuž ktovie, či o tomto 25-ročnom rodákovi z Nitry raz nebudeme písať tak, ako dnes píšeme o Jarovi Melichárekovi, či Martinovi Kočim? To nám ukáže až budúcnosť. Dnes však už isto vieme, že do našej veľkej motoristickej rodiny pribudlo ďalšie nadšené srdce fungujúce na vysokooktánovú vášeň.
„V roku 2017 som išiel s kamarátom a jeho otcom na preteky na Kopnú. Nikdy predtým som nič také nezažil. O pár týždňov neskôr sme si to zopakovali na Rallye Tatry a ja som už vedel, že toto sa mi páči. Chytilo ma to. Vedel som, že toto raz chcem robiť,“ spomína si Patrik Bott na rozhodujúci moment v živote, keď mu učaroval automobilový svet. Nasledovali roky fandenia a snívania o tom, ako sa raz posadí za volant svojho súťažného auta.
Prvý pokus prišiel v roku 2020 na Valentínskej Rally v Dolnej Strehovej. „Požičal som si Citroën Saxo, no skončilo to veľmi rýchlo, keď sa mi podarilo zadrieť motor,“ smeje sa dnes svojej neskúsenosti Patrik. O rok na to si už kúpil starý Peugeot 106 GTI a začal to skúšať na malých pretekoch.
„Hlásil som sa na slalomy, Strehovú a podobné súťaže, aby som nazbieral nejaké skúsenosti. Skúsil som si to aj na sedadle spolujazdca. Najprv s Petrom Baranom na dvoch pretekoch MRC a potom v roku 2024 aj so Štefanom Společníkom v SRP.“
Patrik Bott však stále sníval o tom, že raz sa na štart postaví v úlohe pilota vo vlastnom aute. Rozhodnutie padlo na sezónu 2026. „Najprv som uvažoval, že si prenajmem auto. Zavolal mi však Kamil Surový a ponúkol na predaj Peugeot 206.
Dohodli sme sa a od februára som auto vyskladal a pripravil na sezónu. Najprv som však v Moldave nad Bodvou odjazdil Rallyškolu. Ďalším krokom už bolo vysnívané prihlásenie sa do prvej skutočnej súťaže,“ pokračuje Bystričan.
Ani vysnívaný posledný krok na štart však nebol jednoduchý. Odhodlanie 25-ročnej budúcej nádeje slovenského motoristického športu však nič nezastavilo. „Posledné dni pred pretekmi boli nekonečný boj. Problém striedal problém, hodiny v dielni, minimum spánku a obrovský tlak, aby bolo všetko pripravené.
Keď som potom na teste spravil chybu a odpálil motor, ostal som sedieť v aute a vedel som, že je zle. V tej chvíli som si myslel, že po ôsmich rokoch čakania sa môj sen skončil skôr, ako sa vôbec začal. Naložil som auto na odťahovku a išiel domov s pocitom, ktorý neprajem nikomu. Ale práve v takých chvíľach spoznáte ľudí okolo seba,“ opisuje drámu pred svojou vysnívanou premiérou Patrik Bott.
„Lucas Láska a Sebo Ferkovič predviedli niečo, čo doteraz považujem za malý zázrak. Kým ja som po obhliadkach od únavy ledva stál na nohách, oni bojovali v dielni. V piatok ráno mi potom hlásili, aby som si prišiel pre auto.
Keď som potom stál na štartovej rampe, nešlo už o výsledok. Nešlo o poháre ani o umiestnenie. Išlo o to, že sme sa nevzdali. Že všetka tá robota, nervy, prebdené noci a odhodlanie nevyšli nazmar,“ vyznáva sa zo silných pocitov mladý pretekár.
„Ten pocit, keď sme vyštartovali na mestskom okruhu bol skvelý! Boli to prvé kilometre po výmene motora a s autom sme sa len hľadali, no aj tak to bolo super! Ešte väčším zadosťučinením bolo potom zistenie, že sme sa časom pohybovali približne v polovici štartového poľa. V sobotu sa trochu prehrieval motor.
Zvykal som si na závodné pneumatiky a synchronizovali sme sa s novou spolujazdkyňou, pre ktorú to bol vôbec prvý štart v rely. Cieľová rampa bola pre nás krásnym splneným snom. Som šťastný! Ďakujem všetkým kamarátom, ktorí ma podporili. Ďakujem Lucasovi, Sebovi aj Maťovi Oremovi.
A veľká vďaka aj Sofii Surzinovej, ktorá pred pár týždňami ani nevedela, čo je to rely a napriek tomu svoju premiéru zvládla s neskutočným pokojom, odhodlaním a perfektným diktátom. Klobúk dolu!,“ neskrýva svoje šťastné emócie pretekár o ktorom budeme v budúcnosti určite ešte počuť. Najbližšie už v polovici júla na pretekoch Majstrovstiev Slovenska vo Vranove nad Topľou.
PR
Ľuboš Kašický